Prečo článok o mlieku na blogu, ktorý sa venuje krásam Talianska?
Pretože, okrem malebných miest, Taliansko ponúka aj jedinečné potraviny ako je parmská šunka, olivový olej, cestoviny, nespočetné množstvo syrov vrátane svetoznámeho parmezánu.
Čo tak na chvíľu prestať snívať o parmezáne a spoznať výnimočnosť kvalitného slovenského mlieka?
V rubrike „ ako nepochovať vlastné telo v tanieri“ vám prinášam rozhovor s MUDr. Martinom Štefekom, všeobecným lekárom s vlastnou praxou. Okrem toho, že je lekár, zaujíma sa aj o kvalitu stravovania.

Patríte medzi tých, ktorí si spokojne vypijú pohár mlieka?
Alebo sa mu vyhýbate s presvedčením, že spôsobuje alergie a zahlieňuje?

1-2

RM:  Tak kde je pravda o mlieku?

MŠ: Existujú dva protikladné názory na okraji ktorých je skupina, ktorá na mliečne výrobky zvaľuje vinu za takmer všetky civilizačné ochorenia. Používajú termíny ako zahlienenie a argumenty, že sme jediný cicavec, ktorý konzumuje mlieko aj po ukončení dojčenia. Vôbec sa s nimi nestotožňujem.
Pozrime sa na populácie, ktoré sa živia mliekom a mliečnymi výrobkami: Kazachovia, Mongoli, Bulhari, Gréci.

mongolia-590809_1280

Môžu sa pýšiť dlhovekosťou, nízkym výskytom civilizačných chorôb ako rakovina a kardiovaskulárne ochorenia (infarkt myokardu, cievna príhoda, vysoký krvný tlak). Pre mňa sú tieto fakty jednoznačným dôkazom. Od nepamäti  sú základom ich výživy mlieko, jogurt a kefír.

Našim „civilizačným“ problémom je KVALITA MLIEKA!
V Európe a podobne aj v USA mlieko a mliečne výrobky odtučňujeme a dopĺňame rôznymi „dokonalejšími“ prísadami. Znehodnocujeme tak prirodzené súčasti mlieka.

Človek si aj napriek neustálym dôkazom z denného života stále myslí, že dokáže vymyslieť niečo dokonalejšie ako to, čo je dané už od začiatku, odkedy je svet svetom. A história nás vždy poučí, že to tak nie je. Spomeniem len jeden príklad  profesora MUDr.  Švejcara (celosvetovo uznávaného pediatra), ktorý sa podieľal na vývoji sušeného fortifikovaného mlieka pre kojencov.

Vtedy nebola osveta, že kojenie je nenahraditeľné a tak pracujúce matky  začali kŕmiť deti kravským mliekom a následne sa zistilo, že to až tak neprospieva vývoju dieťaťa, ba priam mu škodí. Preto sa rozhodli, že niečo odoberú, niečo pridajú a už bol na svete Beba, Sunar atď.

Niekoľko desaťročí neskôr sám profesor Švejcar uznal, že propagácia sušeného mlieka bola  jeho najväčším  profesionálnym omylom. Lenže  celosvetový obchod s týmto výrobkom bol už nenávratne rozbehnutý.
Dnes už každý vie a dokonca aj pediatri (sarkastická poznámka), že materské mlieko je to najdokonalejšie pre výživu dieťaťa.

RM:  Aj ja som bola odchovaná na sušenom mlieku … 🙁 
Môžem len povedať, že ma veľmi mrzí keď mamičky naozaj nemajú mlieko. Kojenie bolo pre mňa najkrajšou časťou materstva…  drobček, ktorého držíte na rukách kým papká zbožne pozerá do vašich očí . V živote som nezažila nič úžasnejšie ako vytvárať dokonalú potravu pre môjho syna.
Keď to teraz porovnávam…  ja ako dieťa som fungovala na antibiotikách. Môj syn má 23 rokov a  doteraz bral antibiotiká iba 2x … a aj to mu ich raz zbytočne predpísali pri mononukleoze.

MŠ: Ja tiež patrím  ku generácii odchovanej na sunaroch a príbuzných výrobkoch, s nenávratne poznačeným  zdravím. Vo všetkom je dnes len obchod a veľké peniaze. Medicíne západného typu  vôbec nejde o zdravie, je to len nástroj na zarobenie nekonečných peňazí.Preto obchodníci aj v prípade sušeného mlieka zareagovali super rýchlo pozmeneným  tvrdením, že áno, materské mlieko je najideálnejšie, ale po pol roku by malo nasledovať podávanie ich fortifikovaných „dokonalých, plnohodnotných“ mliek.

A pediatri ako vždy, len opakujú, čo firmy diktujú.

V dnešnom „civilizovanom“ svete máme prakticky všetky potraviny sterilné alebo takmer dokonale zbavené všetkých baktérií. To v minulosti nebolo. Tento stav sa začal meniť po druhej svetovej vojne s nástupom antibiotík a s rozvojom odborov ako epidemiológia a hygiena.
Áno uznávam: vtedy to bola doba, kedy ľudia ešte v prevažnej miere umierali na infekcie všetkého druhu. Lenže baktérie nie sú synonymom slova zlý = treba zabiť.

Baktérie sú tu od začiatku sveta. Sú všade. V pôde, vo vode, vo vzduchu aj v našom tele. Žijú s nami a všetkými živočíchmi v symbióze. Bez baktérií by tento svet skončil.
Ľudské telo hostí  viac ako kilogram baktérií. Pomáhajú nám žiť, byť zdravými a chránia nás pred tými ich „zlými“ bratmi (tiež baktériami). Funguje to na viacerých úrovniach, ale jednoducho sa to dá vysvetliť tak, že kde sú tie dobré, tam sa nedostanú tie zlé, alebo tie dobré kontrolujú  počet tých zlých.

Naše baktérie (dobré aj  zlé) vedia priamo aj nepriamo stimulovať špecifickú aj nešpecifickú imunitu.  Farmakologické  prípravky (imunomodulátory s obsahom bakteriálnych lyzátov – Luivac a im podobné) sú založené na tomto princípe.

V hrubom čreve majú baktérie dôležitú úlohu v procesoch, ktoré nás chránia pred rakovinou nie len hrubého čreva, ale aj iných častí tela.  Uvádzať všetky dobré vlastnosti týchto nepatrných organizmov je nemožné, ale jedno je isté, že bez nich by naše telo nevedelo fungovať… a tak každý lekár aspoň jedenkrát denne povie pacientovi: „Kúpte si probiotiká, to Vám určite pomôže“.
Prečo ich kupovať za drahé peniaze, keď ich máme v mliečnych produktoch?

Vrátim sa k vyššie uvedeným populáciam, ktoré si zachovali historický rozum národa a tieto produkty využívajú v dennom živote. V Kazachstane sa kefírové zrno dedí z generácie na generáciu. Dievča, keď odchádza z domu, dostane kefírovú kultúru tak, ako kedysi u nás dostala kvások na výrobu chleba, ktorý je tiež mimochodom zdrojom nenahraditeľných dobrých baktérií.

Zloženie probiotických baktérií kefíru je jedinečné a ničím nenapodobiteľné, také  vám nenamieša žiadna farmaceutická firma.

Bulharsko je pramatkou jogurtu. Ženy na dedinách vyrábajú jogurt naočkovaním kultúrami z predošlej dávky jogurtu. Čerstvo naočkované mlieko uložia do tepla a na druhý deň majú ďalšiu dávku jogurtu. Mimochodom, už slávny ruský lekár Ilja Mečnikov (nositeľ Nobelovej ceny) skúmal zvláštnosť jogurtu, keďže spozoroval, že miestny ľudia konzumujúci pravidelne túto potravinu sú  „nevyliečiteľne“ zdraví 🙂 .

My, ako bývalé Československo, sa môžeme pochváliť svetovým primátom. Boli sme prví, ktorí sme začali vo veľkom vyrábať jogurt z dovezených kultúr práve z Bulharska.
My Slováci máme jedinečný chránený produkt – bryndzu. Nie je to však historicky náš pôvodný produkt. Priviezli nám ho pastieri z oblastí Rumunska a naučili nás ho vyrábať.

RM: Môj Blog je zameraný na Taliansko vrátane kvalitnej talianskej stravy. So závisťou sledujem ich jedinečné a unikátne výrobky ako olivový olej, pravý parmezán … a konečne  niečo slovenské unikátne, jedinečné a zdravé …

MŠ:  BRYNDZA!  Ale  len od lokálnych výrobcov.  Ideálne 100% ovčia, zo surového mlieka (čiže nepasterizovaná)…

KONIEC PRVEJ ČASTI
Druhu časť článku uverejním 10.10.2016
Čo v ňom nájdete?
Zdravý zázrak menom BRYNDZA a návody na výrobu domáceho jogurtu a kefíru.
Zdraviu zdar, uvidíme sa o týždeň!

Nezabúdajte, že naše zdravie začína na tanieri!
Kvalitné potraviny sú vždy lacnejšie ako drahé lieky.

Renáta

PS: Máte otázky? Alebo tipy kde kúpiť kvalitnú bryndzu? Podeľte sa s nami, napíšte do komentárov.

Milujem Taliansko, raz do roka dovážam a predávam veľmi kvalitný čerstvý extra panenský olivový olej. Napísala som pre vás podrobného sprievodcu Talianskom: Od Benátok po Assisi a zbierku talianskych receptov: Taliansko na tanieri.

Podobné články

Komentáre