Na juhu talianska majú haciendy svojský názov “MASSERIA“.  V Apúlii ich nájdete v nekonečných olivových hájoch.

Masseria Brancati

Patrí medzi najstaršie ranče … niekoľko storočné na bielo natreté kamenné steny, ploché strechy, z ktorých je výhľad až na more. Tu sa vám splní akákoľvek romantická predstava. Prechádzka medzi 1000 ročnými olivovníkmi, alebo pohľad v úžasnom tichu vidieka na západ či východ slnka. Na jednej strane olivovníky splývajú s morom a na druhej strane v diaľke sa belie malebné Ostuni.

Pán Corrado, majiteľ masserie, je stará škola… potom, ako nám na diaľku otvoril veľkú bránu do ranča, prišiel nás osobne privítať na parkovisko (parkovisko znamená, že odstavíte auto na prašnej zemi v tieni obrovského olivovníka), s úsmevom mi vzal kufor a odprevadil až pred izbu.

Pred izbou bolo malé posedenie, kde nám pripravil chladný džús na osvieženie. Prisadol si a rozhovoril sa ako keby sme sa poznali už roky.

Sophia Loren

Usmievavý so žiarivým pohľadom mi ukázal protiľahlé dvere a pochválil sa: „Pred pár mesiacmi tam bola ubytovaná Sophia Loren. Keď mi zavolali z Ríma, že si vybrali moju masseriu na natáčanie a že uvidím na živo Sophiu, bol som celý bez seba … takáto hviezda u mňa doma.“

Dozvedela som sa, že Sophia je úžasná žena, žiadna namyslená hviezda, ale naopak veľmi príjemná inteligentná a stále očarujúca osobnosť.  Scéna v reštaurácii, ktorú tu natáčali,  je z jej najnovšieho filmu s premiérou v marci 2020.

Tisícročné olivovníky

U pána Corrada sme si rezervovali prehliadku olivových hájov, takmer 1000 ročnej lisovne oleja, z ktorej je teraz múzeum a ochutnávku oleja.

Jeho majestátne a tisícročné olivovníky ho preslávili po celom svete, navštevujú ho rôzne televízie a natáčajú dokumenty, návštevníci sem prichádzajú z každého kúta.

Každý z tých najstarších olivovníkov je chránenou národnou pamiatkou, má svoje rodné číslo a majiteľ ich nesmie vyrúbať.

3000 rokov!

Najstarší olivovník volajú „starý otec“ a má sviežich 3000 rokov! Vidíte aký je pokrútený? Točí sa za slnkom, s vetrom a má na neho vplyv dokonca aj otáčanie zeme. Pri výklade sme sa dozvedeli, že káždé skrútenie kmeňa o 360°znamená 1000 rokov života tejto vzácnej dreviny. Tieto nesmrteľné olivovníky, sú napriek veku každú sezónu obsypané olivami.

Podzemná lisovňa

Pochádza ešte z čias starovekého Ríma. Uvidíte tam okrem iného starý kamenný lis a kamenné nádrže na skladovanie oleja.

Život „olejárov“ bol veľmi ťažký. Nevychádzali von aj niekoľko mesiacov. Lis fungoval nepretržite, ľudia sa striedali každých 12 hodín bez toho aby vyšli na denné svetlo. V podzemnej miestnosti sa delili o miesto so somármi, ktorí boli zapriahnutí do otáčania kamenného lisu. Robotníci spolu so zvieratami na tom istom mieste spali, jedli a aj pracovali.

Olivy, ktoré sem  sypali cez otvor v strope, postupne lisovali, oddeľovali olej od vody a uskladňovali ho do kamenných nádrží.

Nikomu nechcem kaziť chuť, ale naskladnené olivy po pár dňoch určite nevoňali, odpad z lisu tiež nebolo nič príjemné a ak k tomu pridáme ľudský pot a pach somárov, ktorí tam nielen jedli ale sa aj vyprázdňovali … vylisovaný olej tiekol všade okolo somárov a bral so sebou aj to čo nemal.

Ak krčíte nosom, máte pravdu, olej nebol vôbec kvalitný. Okrem neexistujúcej hygieny, kamenný lis sa veľmi nahrieval a teda olej nebol ani z ďaleka lisovaný za studena.

Teraz je samozrejme všetko úplne iné, celý proces spracovania olív je kontrolovaný: teplota, čistota, rýchlosť.

Degustácia olejov

Po prehliadke týchto skvostov minulosti, prišla na rad degustácia ich súčasnej produkcie olivových olejov. Ochutnali sme tri druhy oleja z dvoch odrôd. Úprimne, bola som sklamaná.

Prvý bol nechutný, niečo ako olej, ktorý si kúpite v supermarkete. Ďalšie dva oleje boli trochu lepšie, ale mali dosť nevýraznú chuť a vôňu.

Celú prehliadku sme absolvovali so skupinkou Angličanov, (spolu nás bolo asi 20).

Sedeli sme pod veľkou borovicou a Francesco, ktorý nás sprevádzal, nám dal vždy ochutnať kúsok chleba s olejom a potom sa opýtal na náš názor. Ja som mlčala ako ryba, ale môj manžel vyhŕkol „olej do motora“. Všetci vybuchli smiechom.

Francesco, sa usmial a povedal: „Prvý olej (ten do motora) je panenský, ostané dva sú extra panenské.“

Prečo svetoznáma farma vyrába aj podradný olej? Rozdiel medzi panenským a extra panenským je obrovský!

Už niektoré extra panenské sú nekvalitné: majú vysokú kyslosť (do 0,8%) a oxidáciu (nad 20meqO2/kg), ale strácať čas a vyrábať aj panenský olej, ktorý má kyslosť nad 2% je podľa mňa hriech.

Naozaj kvalitný extra panenský olivový olej musí mať kyslosť pod 0,3% a peroxidy pod 10meqO2/kg. Podrobnosti čo je to kyslosť oleja a jeho peroxidy nájdete >> tu

Až na olej, ktorý mi nechutil, všetko ostatné bolo krásne a ľudia na farme úžasní.

Ako z romantického filmu

Skupinka Angličanov odišla, my sme na farme ostali prakticky sami. Keď som sa ešte pri príchode opýtala pána Corrada či môžem fotiť, s úsmevom mi odpovedal: “Choďte kde chcete a foťte čo chcete.“

A tak sme to povolenie využili naplno. Večer sme si sadli na strechu pod obrovskou borovicou a obdivovali západ slnka. Ráno už o pol šiestej sme boli znova na streche a čakali na východ slnka. Ticho vidieka, vôňa borovíc, siluety olivovníkov a v diaľke mestečko Ostuni … neopísateľná atmosféra. Priala som si, aby tie okamihy nikdy neskončili.

Ak by ste chceli zažiť také čaro, nech sa páči link na masseriu>> masseriabrancati.com. Stačí napísať mail majiteľovi Corradovi, písať môžete aj po anglicky.

 

Olej z novej sezóny 2020/2021 si môžete objednať na stránke
>> taliansky-olivovy-olej