Krutá pravda o lombardských úmrtiach

 

Vysoká úmrtnosť v Lombardsku pôsobí naozaj desivo. Ako je to možné? Prečo práve tá najvyspelejšia časť je najviac postihnutá? Webom sa šíria rôzne fascinujúce teórie, ale pravda je oveľa jednoduchšia a krutejšia.

To, čo tu napíšem, je zhrnutie podstatných faktov zo spravodajského programu „Report“ a z rozhovoru s novinárom Marcom Travagliom v televíznom programe „Accordi&Disaccordi“.

Na úvod len vysvetlím, že talianske zdravotníctvo funguje tak, že štát dá peniaze regiónom a každý región zabezpečuje zdravotnícku starostlivosť na svojom teritóriu. Preto je naozaj veľký rozdiel, kde sa dostanete do nemocnice.

 

Nezodpovedné čakanie

22.január

Ministerstvo zdravotníctva žiada regióny o striktné dodržiavanie špeciálneho protokolu platného v prípade pandémie:

– zabezpečiť koridor pre pacientov s dýchacími ťažkosťami a zabrániť tak šíreniu vírusu, používať ochranné respirátory s filtrom, okuliare alebo štíty, rukavice a ochranné kombinézy
– zistiť aké množstvo ochranných prostriedkov bude región potrebovať a včas zakúpiť všetko potrebné

Zo strany vedenia regiónu Lombardsko ostalo nariadenie bez ohlasu a tak odbory lekárov začali „otravovať“ s otázkami či sa región postaral o zásoby a kedy začne distribúcia. Ešte stále je len január a lekári už predvídavo žiadajú to, čo presne vedia, že bude nevyhnutné pre ich bezpečnú prácu.

Žiadna odpoveď a čo je horšie, žiadne konanie, žiadne zásoby (veď to stojí peniaze) a keď o mesiac neskôr vypukne pandémia, už niet kde nakupovať.

Polovica februára

Lombardsko objednáva ochranné prostriedky u firmy Aria s.p.a, nikdy sa k tým prostriedkom nedostane pretože daná firma neexistuje.

 

Marec

Civilná Ochrana (Protezione Civile, ktorá v Taliansku funguje v akejkoľvek krízovej situácii, hlavne pri zemetraseniach) v priebehu marca posiela Lombardsku 7,3milióna rúšok, 470 pľúcnych ventilátorov (materiál, ktorý si Lombardsko malo kúpiť a nekúpilo), 100 lekárov a dve poľné nemocnice.

Vedenie regiónu nie je schopné nič distribuovať a zdravotnícky personál ostáva bez ochrany!

 

Ohnisko v oblasti Bergama

 

Polovica januára

V údolí Val Seriana lekári vyšetrujú pacientov so zvláštnou formou zápalov pľúc. Nikoho nenapadne spraviť týmto pacientom testy, dokonca ani potom, keď v neďalekom mestečku Codogno sa objaví prvý oficiálny prípad nákazy.

 

19. február

50 000 obyvateľov Bergama húfne zapĺňajú milánsky štadión San Siro. Atalanta hrá s Valenciou. Zo Španielska je tam okolo 2500 fanúšikov. Mohol byť tento zápas rozbuškou nákazy?

 

23. február

V nemocnici v Alzano Lombardo, v meste vzdialenom od Bergama len pár kilometrov, zistia dvoch pozitívnych pacientov. Nemocnicu okamžite zatvoria a nevysvetliteľne znova otvoria po pár hodinách bez akejkoľvek dezinfekcie. Po dvoch dňoch začnú testovať personál, ale nie ich rodinných príslušníkov. V priebehu týždňa počet nakazených stúpa z 2 na 220.

V susednom Codogno stačilo 50 nakazených nato, aby starosta zatvoril mesto do karantény. Oblasť Bergama má však iný príbeh a draho za to zaplatí.

 

1. marec

Primátor Bergama propaguje slogan „Bergamo is running/Bergamo non si ferma/Bergamo sa nezastaví“. Mesto žije, ulice, reštaurácie a bary sú plné.
380 nakazených, o 24 hodín ich bude už 485.  Čísla sú len orientačné, pretože testy sú robené v malom množstve.

 

Červené zóny

 

3.marec

Hrozivé šírenie nákazy dovedie Ministerstvo zdravotníctva k rozhodnutiu zaradiť oblasť Bergama do červenej zóny. Nasledujúce dni starostovia pripravia  potrebné dekréty, prichádza okolo 1000 vojakov, carabinieri už majú rozpísané služby, Civilná Ochrana pripravuje stany. Obyvateľstvo je informované, že o 19tej začne karanténa. Lenže nič sa nedeje. Prejde niekoľko dní a príkaz neprichádza. Všetko je zorganizované, všetci čakajú. Starostovia, vojaci, carabinieri, obyvateľstvo.

 

8.marec

Premiér Conte  vyhlasuje len obmedzenie pohybu. Je to prekvapenie pre všetkých, čakali zákaz vychádzania!
Z červenej zóny sa stáva len oranžová. Fabriky fungujú ďalej bez obmedzenia, napriek tomu, že nákaza stúpa na 997.

 

Štát rukojemník obrovských zamestnávateľov

 

Hroziaca karanténa spustila poplach v kruhoch priemyslu.

Starostovia sú zaplavení telefonátmi od vystrašených majiteľov firiem, že ako obísť karanténu.
Confindrustia (Konfederácia talianskeho priemyslu) pohotovo natáča propagandistické videá pre zahraničných investorov tvrdiac, že všetko je pod kontrolou s heslom „YES, WE WORK (Áno, pracujeme)“.

V  okolí Bergama je 376 firiem, ktoré zamestnávajú tisícky ľudí, mnohé z nich majú obchodné styky s Čínou a niekoľko z nich má miliardové obraty.

Štát necháva konečné rozhodnutie o červenej zóne na vedenie regiónu. Lombardsko nereaguje, čaká čo rozhodne štát.

Všetky závody ostávajú otvorené a pracujú na plný režim. Najbohatší závod Tenaris, s ročným obratom 7,6 miliárd dolárov, poskytol svojim pracovníkom rúška (ale len prvé dni), na dezinfekciu rúk okenu!!!  a príkaz dodržiavať metrové rozostupy, čo v pracovných podmienkach je nemožné.
S postupujúcou nákazou ubúda pracovná sila. V polovičke marca sa fabrika rozhodne, že bude pokračovať vo výrobe už len s dobrovoľníkmi. Niekoľko robotníkov je vo vážnom stave, niektorí sú už mŕtvi.

 

23.marec – mesiac po vypuknutí pandémie štát konečne zatvorí všetky závody … skoro všetky

 

Pre obyvateľov je však neskoro. Počet nakazených v oblasti Bergama stúpol na 6471. Zatvorenie závodov má pár výnimiek: nevyhnutné výroby a prevádzky môžu fungovať ďalej. O tom, či továreň patrí do špeciálnej výnimky rozhoduje kód ATECO ktorým daňový úrad triedi kategórie výrobných činností.

Medzi továrnikmi nastane šialený beh o preteky získať alebo modifikovať kód a nemusieť zatvoriť závod.

 

30. marec

Počet nakazených v oblasti je 8664.

1800 fabrík (v celom regióne) stále funguje.

 

Zlyhanie lombardského systému zdravotníctva

 

Myslím tým systém, nie zdravotnícky personál, ktorý je skutočným hrdinom týchto ťažkých dní. Bez nich by lombardské zdravotníctvo už dávno skolabovalo.

 

Neexistujúce testovanie

Testy sa robia len hospitalizovaným pacientom, hospitalizovaní pacienti sú len veľmi vážne prípady. Tí, ktorí sú v domácej liečbe aj keď majú obojstranný zápal pľúc, test nedostanú. Ich rodinný príslušníci nedostanú PNku na to, aby ostali doma, musia do práce a keď ochorejú aj oni, vírus je už roznesený po okolí.

Tí, ktorí majú evidentné príznaky a nie sú hospitalizovaní sa k testom vôbec nedostanú a nespadajú ani do skreslených štatistík.

Starostovia miest tvrdia, že oficiálne čísla nakazených treba zdesaťnásobiť, aby sa priblížili k reálnemu stavu. Alebo odhadovať počet nakazených z počtu mŕtvych. Ale aj toto číslo by bolo skreslené, pretože sa rátajú len mŕtvi, ktorí podľahli vírusu v nemocniciach. Množstvo ľudí umrelo doma. Ak si spomínate na Monicu z predchádzajúceho článku, lekár zhodnotil jej smrť ako infarkt bez toho, aby ju vôbec videl.

Čísla úmrtí na vírus vôbec nesedia, napríklad v Bergame v marci umrelo 553 ľudí, z toho oficiálne 201 na Covid-19, lenže v marci 2019 mŕtvych bolo len 125. Táto divná štatistika sa opakuje v celej oblasti Bergama.

Už spomínané Alzano Lombardo má takéto čísla: 101 mŕtvych, z toho 54 na vírus, lenže v marci 2019 bolo len 9 úmrtí.

 

Nedotknuteľný biznis súkromných kliník

V rokoch 1997-2000 prešla v Lombardsku reforma Formigoni– znížil sa počet lôžok v štátnych nemocniciach a zvýšil sa ich počet na súkromných klinikách. Nastal tak absurdný boj o pacienta. Kto má viac pacientov zarába.

Veľmi zjednodušene: talianske zdravotníctvo je financované regionálnou správou. Štátne nemocnice a súkromné kliniky poskytujú služby pacientom a potom tieto služby fakturujú regionálnej správe.

Nemyslite si, že súkromná klinika je lepšia ako verejná, môže byť ale nemusí. Súkromné kliniky šetria na všetkom, od personálu až po umývacie potreby. Niekoľko škandálov odhalilo aj podvodné operácie pacientov, ktorí dané operácie nepotrebovali. Jednoducho klinika zoperuje a zinkasuje. Čím viac operuje, tým viac inkasuje. Štátna kontrola v týchto zariadeniach je takmer neexistujúca.

Súkromné kliniky fungovali bežným režimom až do 8.marca kedy vláda nariadila odložiť všetky neurgentné zákroky a poskytnúť priestor pacientom Covid-19.  Súkromné kliniky to síce prijali, ale s upozornením, že musí byť povolené prekročenie výdavkov: “Musíme preorganizovať nemocnicu a chceme to mať zaplatené.“

Do 8.3. v postihnutej oblasti Bergamo mali pacienti s Covid -19 k dispozícii len polovicu lôžok, oproti iným regiónom, pretože práve v časti Bergamo súkromné kliniky zaberajú takmer 50%!

 

Susedný región Benátsko zvláda boj s vírusom oveľa lepšie

 

Väčšina nemocníc je štátna, začali veľkoplošne testovať a oddeľovať nakazených, pred nemocnicami postavili stany a zaviedli prísne kontroly. Dôkladne zmapovali nakazenosť a zabezpečili karanténu.
Nemocnica v Padove okamžite zabezpečila ochranné prostriedky všetkým zamestnancom a riaditeľ nemocnice sa pyšne chváli, že nemajú ani jeden prípad nákazy medzi zdravotníckym  personálom!!!

V regióne Emilia-Romagna starosta malého mestečka Medicina vyhlásil červenú zónu bez zbytočného čakania hneď pri prvých nákazách a so súhlasom obyvateľov skúšajú zaujímavý experiment.

To sú víťazné príbehy, ktoré dokazujú, že všetko sa dá, len treba chcieť. O týchto víťazstvách napíšem v budúcom článku.