Toskánsko

Asi najfotografovanejší kút sveta. Svojský, neopakovateľný, úžasne krásny.

Stačí jeden záber a hneď viete, že sa jedná o Toskánsko. Jemne zvlnené kopce pripomínajú more. Pri pohľade na nekonečné vinice, olivové háje a staré kamenné statky sa cítite ako v rozprávke. Horúci voňavý vánok a neúnavný koncert cikád.

 

Prečo navštíviť práve Pitigliano?

 

Je to mesto vyrastajúce zo sopečných skál s malebnými kamennými uličkami plnými kvetov (ako v ktoromkoľvek stredovekom mestečku).

V čom je teda výnimočné?

Na rozdiel od San Gimignana, kde počujete slovenčinu a češtinu z každej strany až máte občas pochybnosti, či ste naozaj v zahraničí, v Pitigliane je menej turistov.

Tu nie ste turisti, ale stanete sa súčasťou miestneho života!

Uličky pulzujú autentickým talianskym životom. Prechádzajúc sa, cítite vône domácej kuchyne, počujete štrngot tanierov a občas aj nejakú manželskú hádku 🙂 .

Starí Taliani sedia na schodíkoch alebo na stoličkách pred domami. Debatujú a zvedavo si obzerajú neznámych okoloidúcich. Jedna babička dokonca vytiahla na ulicu starý šijací stroj a pustila sa do práce.

Narodeninová oslava? Vôbec si s tým nelámu hlavu, urobia pohostenie priamo na ulici. Označia udalosť pestrými balónmi a zábava plynie v plnom prúde za veselého kriku naháňajúcich sa detí.

Do Pitigliana sme prišli na obed, v najväčšej horúčave. Mali sme dohodnuté ubytovanie priamo v centre, v krásnom kamennom dome. So sympatickým majiteľom sme sa stretli na námestí a hneď o pár metrov ďalej, v tmavej uličke, bol vchod do nášho apartmánu. Z horúčavy do príjemného kamenného chládku s perfektne vybavenou kuchyňou, krbom,  priestrannou spálňou a útulnou kúpeľničkou. Keď prešla najväčšia horúčava, vybrali sme sa do uličiek.

Kameň a kvety, príjemný vánok v tieni domov, neuveriteľné výhľady a rozprávkové zákutia.

Fotenie

Príchod na nové miesto pre nás znamená nájsť tú najvhodnejšiu pozíciu na fotenie. Ešte skôr než sme vošli do mestečka preskúmali sme okolie, hľadajúc vhodné miesto na večerné fotenie. Parkovisko v protiľahlom svahu mesta malo síce výhľad, ale bolo nízko položené, čo by znamenalo fotenie pomedzi stromy.

Nad parkoviskom sme však objavili ideálne miesto: farárovu záhradu… ako sa tam dostať? Vysoký kamenný múr by nebol ani problém, ale zarastený krátky svah bol poriadne strmý. Zvládneme to s celou aparatúrou (foťák, objektív, statív … ) na chrbte?

Vyšplhali sme sa. Farárova záhrada z tejto strany nebola oplotená a krásne ovocné stromy, obsypané zrelými marhuľami, boli na dosah ruky. Ani sme sa ich nedotkli. Rozložili sme sa na hranici burinou zarasteného kopca a ovocnej záhrady.

Čakali sme na večerné nasvietenie  kamenného mestečka.  Čas príjemne plynul s meniacou sa oblohou.

Krátko pred zotmením, na parkovisko pod nami, dofrčalo auto. Vystúpili mladomanželia, fotograf a osvetľovač. Šťastne  pózovali, fotili sa, smiali, vôbec si nevšimli, že ich sledujeme. Pojazdný ateliér odfrčal a my sme trpezlivo čakali ďalej.

Svetla ubúdalo, ale ani náznak nasvietenia …  za nami šuchot, žeby farár?

Boj o miesto

Obzerali sme sa, ale v prítmí sme nič nevideli. Šuchot sa opakoval čoraz intenzívnejšie a keď sme počuli krochkanie bolo nám jasné, že o miesto je veľký záujem. Keď sme zbadali malého diviačika, nebolo nám všetko jedno. Kde je drobček, tam bude aj jeho mamička. Začali sme hlučne tlieskať a odplašili sme ich. Nie na dlho. Zrejme sme stáli v blízkosti ich chutnej večere, ktorej sa nemienili vzdať.

Lenže my sme mali len ten večer na fotenie mestečka a tiež sme sa ho nemienili vzdať. Neviem koľko bolo krochkajúcich hladošov, viem však, že v ten večer, z neznámeho dôvodu mestečko nenasvietili a po vytrvalom tlieskaní a odháňaní hladných diviakov sme sa sklamane vrátili do mestečka.

Práve v ten večer bol zápas Talianska s Nemeckom (európske majstrovstvá vo futbale). Celé mestečko, vrátane nemeckých turistov sedelo pred barmi, reštauráciami a popri večeri sledovali futbal. Bola to úžasná atmosféra. Taliansko – nemecké výkriky radosti a sklamania …

Na druhý deň skoro ráno sme si dali klasické raňajky v bare: „capuccino a cornetto“. Nedalo mi to a opýtala som sa ako to, že mestečko nebolo nasvietené. Barmanka sa na mňa prekvapene pozrela: „ To neviem…“ ,a práve v tú chvíľu vošiel do baru miestny klient,“… ale on to bude vedieť, robí na mestskom úrade.“

Miestny klient si objednal kávu a keď som mu zopakovala otázku s úsmevom pokrčil plecami a povedal, ako starý známy: „ To vieš, včera bol príliš dôležitý zápas, na svetlá si asi nikto nespomenul.“

Ten pocit, keď vojdete na nové miesto a všetci sa tvária ako keby ste sa roky poznali 🙂 !

 

Ranné mestečko bolo ešte krajšie ako to večerné. Prázdne, len pár Talianok trpezlivo polievalo množstvo kvetov lemujúcich kamenné chodníky a schody.

V jednej uličke sme zazreli ozbrojeného vojaka. Trochu nás to zarazilo… nikde žiaden zákaz vstupu… keď sme prišli bližšie, vojak naznačil pozdrav. Maskáče, baretka nasadená na šikmo, v rukách asi samopal… bol tak krásny, že na chvíľu som si myslela, či sa tam náhodou nenatáča nejaký film. Nenatáčal.Bol to skutočný vojak, teda dvaja, druhý sedel v tieni domu.

Ozbrojení až po zuby a naozaj veľmi príťažliví, akoby ich vyberala kastingová agentúra.

Nenápadná ulička, v nie veľmi známom mestečku, niekde v toskánskych lesoch… čo tam robia dvaja ozbrojení vojaci?

„Tu sú kasárne?“ opýtala som sa.

„Nie, strážime synagógu.“ odpovedal zdvorilo. A rozhovoril sa …. o tom , že tam je stará synagóga, že  mestečko volajú „Starý Jeruzalem“ a že preto, čo sa práve deje vo svete, majú príkaz strážiť všetky synagógy v celom Taliansku.

Počas rozhovoru som stihla odfotiť aj krásne kamenné schodište (to prvé na obrázku) a nakoniec sme sa s úsmevom rozlúčili. Skrátka: typický žiarivý Talian.

Ráno zbehlo ako voda, ulice sa pomaly začali napĺňať ľuďmi a pre nás to bol čas zbaliť sa a ísť ďalej smerom na juh do mestečka duchov, ale o tom až na budúce…

Pitigliano je príjemne chaotické, veselé ako jeho obyvatelia a zároveň malebné ako iné slávnejšie toskánske mestečká. Ak sa rozhodnete naplánovať si dovolenku v Toskánsku, určite nevynechajte tento kamenný skvost plný života.

Ak sa vám článok páčil, inšpirujte sa

naplánujte si nezabudnuteľnú dovolenku

               ⇓

Majte sa krásne!

Renáta

Milujem Taliansko, raz do roka dovážam a predávam veľmi kvalitný čerstvý extra panenský olivový olej. Napísala som pre vás podrobného sprievodcu Talianskom: Od Benátok po Assisi a zbierku talianskych receptov: Taliansko na tanieri.

Podobné články

Komentáre