Toskánsko

Asi najfotografovanejší kút sveta. Svojský, neopakovateľný, úžasne krásny.

Stačí jeden záber a hneď viete, že sa jedná o Toskánsko. Jemne zvlnené kopce pripomínajú more. Pri pohľade na nekonečné vinice, olivové háje a staré kamenné statky sa cítite ako v rozprávke. Horúci voňavý vánok a neúnavný koncert cikád.

Prečo navštíviť práve Pitigliano?

Je to mesto vyrastajúce zo sopečných skál s malebnými kamennými uličkami plnými kvetov (ako v ktoromkoľvek stredovekom mestečku).

V čom je teda výnimočné?

Na rozdiel od San Gimignana, kde počujete slovenčinu a češtinu z každej strany až máte občas pochybnosti, či ste naozaj v zahraničí, v Pitigliane je menej turistov.

Tu nie ste turisti, ale stanete sa súčasťou miestneho života!

Uličky pulzujú autentickým talianskym životom. Prechádzajúc sa, cítite vône domácej kuchyne, počujete štrngot tanierov a občas aj nejakú manželskú hádku 🙂 .

Starí Taliani sedia na schodíkoch alebo na stoličkách pred domami. Debatujú a zvedavo si obzerajú neznámych okoloidúcich. Jedna babička dokonca vytiahla na ulicu starý šijací stroj a pustila sa do práce.

Narodeninová oslava? Vôbec si s tým nelámu hlavu, urobia pohostenie priamo na ulici. Označia udalosť pestrými balónmi a zábava plynie v plnom prúde za veselého kriku naháňajúcich sa detí.

Do Pitigliana sme prišli na obed, v najväčšej horúčave. Mali sme dohodnuté ubytovanie priamo v centre, v krásnom kamennom dome. So sympatickým majiteľom sme sa stretli na námestí a hneď o pár metrov ďalej, v tmavej uličke, bol vchod do nášho apartmánu. Z horúčavy do príjemného kamenného chládku s perfektne vybavenou kuchyňou, krbom, priestrannou spálňou a útulnou kúpeľničkou. Keď prešla najväčšia horúčava, vybrali sme sa do uličiek.

Kameň a kvety, príjemný vánok v tieni domov, neuveriteľné výhľady a rozprávkové zákutia.

Ranné mestečko bolo ešte krajšie ako to večerné. Prázdne, len pár Talianok trpezlivo polievalo množstvo kvetov lemujúcich kamenné chodníky a schody.

V jednej uličke sme zazreli ozbrojeného vojaka. Trochu nás to zarazilo… nikde žiaden zákaz vstupu… keď sme prišli bližšie, vojak naznačil pozdrav. Maskáče, baretka nasadená na šikmo, v rukách asi samopal… bol tak krásny, že na chvíľu som si myslela, či sa tam náhodou nenatáča nejaký film. Nenatáčal.Bol to skutočný vojak, teda dvaja, druhý sedel v tieni domu.

Ozbrojení až po zuby a naozaj veľmi príťažliví, akoby ich vyberala kastingová agentúra.

Nenápadná ulička, v nie veľmi známom mestečku, niekde v toskánskych lesoch… čo tam robia dvaja ozbrojení vojaci?

„Tu sú kasárne?“ opýtala som sa.

„Nie, strážime synagógu.“ odpovedal zdvorilo. A rozhovoril sa …. o tom , že tam je stará synagóga, že mestečko volajú „Starý Jeruzalem“ a že preto, čo sa práve deje vo svete, majú príkaz strážiť všetky synagógy v celom Taliansku.

Počas rozhovoru som stihla odfotiť aj krásne kamenné schodište (to prvé na obrázku) a nakoniec sme sa s úsmevom rozlúčili. Skrátka: typický žiarivý Talian.

Ráno zbehlo ako voda, ulice sa pomaly začali napĺňať ľuďmi a pre nás to bol čas zbaliť sa a ísť ďalej smerom na juh.

Pitigliano je príjemne chaotické, veselé ako jeho obyvatelia a zároveň malebné ako iné slávnejšie toskánske mestečká. Ak sa rozhodnete naplánovať si dovolenku v Toskánsku, určite nevynechajte tento kamenný skvost plný života.