Odvaha, um a vytrvalosť

Vďaka týmto vlastnostiam Benátčanov, môžeme obdivovať ich jedinečné a unikátne mesto.

Ako sa im to podarilo? Prečo vznikli Benátky? Čítajte…

 

Komu, čomu vďačíme za Benátky

Trom Béčkam …

Barbarom a ich devastujúcim nájazdom. Ničili, plienili, surovo zabíjali.
Zúfalstvo a bezmocnosť domorodcov „spustili“ geniálny nápad: skryť sa na 116 ostrovčekoch uprostred plytkého mora.

Benátčania spozorovali, že čosi tých nenásytných votrelcov na 100% zastaví. Viete čo to bolo?

Bahno! Obyčajné, smradľavé bahno. Kone sa hlboko zabárali do hnedej páchnucej hmoty. Barbari, tažkí a nemotorní, bez koní ďaleko nezašli a naviac videli svojich miláčikov trpieť a pomaly umierať. Nestálo im to zato,  bahno nechali domorodcom. A čo na to benátska vynaliezavosť? Postavili skvost, jedinečný na celej zemeguli ( možno aj vo vesmíre, ktovie 🙂 ).

Je neuveriteľné na čom stoja Benátky

Benátčania pochopili, že ostrovčeky obklopené bahnom sú ich záchranou. Začali premýšľať ako ich spevniť. Vybudovali kanály, ktoré odvádzali prebytočnú vodu. Pravidelne ich čistili. „Oskalpovali“ okolité lesy, vyberajúc len tie najvyššie, najzdravšie a najrovnejšie stromy. Ich kmene potom splavovali až do Benátok. Vbíjali ich do bahennej pôdy, až kým nenarazili na pevne ílovité dno. Na tieto stĺpy potom stavali plte, niekoľko pltí položených krížom na seba. Na plte poukladali tehly a mramor. Medzery vypĺňali pevným odpadom ako rozbité taniere, zvieracie kosti, dokonca aj kôstky z broskýň a marhúľ.

Ako je možné, že to odolalo času a vode?

Znova vďaka bahnu.

Bahno zabránilo prísunu kyslíka baktériám, ktoré rozkladajú drevo a tak pevné základy budúcej veľmoci boli na svete.

Malé mesto – obchodná veľmoc, 1000 rokov boli Benátky nezávislou republikou, ktorá mala pod kontrolou svetový obchod.

Vlastné pravidlá, perfektne premyslený „stroj“ na výrobu bohatsva, tajná zbraň a kopec ďalších maličkostí, ktoré spolu šli za jednoznačným cieľom – moc a peniaze. Historické zaujímavosti ako to všetko fungovalo nájdete v sprievodcovi Od Benátok po Assisi.

Skôr než sa rozhodnete nahliadnuť do sprievodcu Benátkami nech sa páči pár zaujímavostí o zvonici:

 

Zvonica Sv. Marka/ Campanile di San Marco

Zvonica je symbol, ktorý ako prvý upúta Vašu pozornosť. Je vysoká 99m a bola postavená v XII. storočí ako strážna veža.

Zaujímavosť č.1

Dnes je tento pohľad lákadlom pre turistov, v minulosti sa však na Campanile San Marco dostali len domorodí Benátčania a vyvolení cudzinci ako cisári, králi, veľvyslanci a to vždy v sprievode ministrov benátskej republiky.

Nie každý veľvyslanec túžil obdivovať nádherný výhľad, častejšie šlo o špionážne zámery: snažili sa pochopiť, ktorými „cestami“ by sa dalo preniknúť do mesta. Lagúna je veľmi plytká a len benátsky námorníci spoľahlivo poznali bezpečné trasy.

Dokonca aj dnes obrovské výletné lode, ktoré prechádzajú benátskou lagúnou, nie sú vedené kapitánom lode, ale benátskym kapitánom, ktorý na loď nastúpi na širokom mori a postaví sa za kormidlo 🙂

Keď sa v roku 1517 turecký veľvyslanec ani nesnažil pretvarovať, ale rovno sa vypytoval svojich sprievodcov/ministrov na lagúnu a kanály, Benátčania sa rozhodli, že „cudzincom“ budú ukazovať výhľad len počas prílivu. Príliv totiž ukrýva hĺbku morského dna.

Zaujímavosť č.2

21. augusta 1609 Galileo Galilei vystúpil na Zvonicu Sv. Marka aby pyšne predviedol svoj vynález: ďalekohľad (je pravda, že sa inšpiroval holandským vynálezom, ale ako kreatívny Talian si preštudoval holandský prototyp a vylepšil ho).

Benátsky ministri híkali od úžasu keď videli, ako ďaleko siaha ich zrak vďaka teleskopu. Samozrejme Galileo im neprezradil, že potrebuje sponzorov nato, aby mohol študovať oblohu a svoju milovanú astronómiu. Uveličil ich tým, že to bude fantastický vojenský nástroj a že im pomôže vyhrať veľa námorných bitiek. Vlastne im ani neklamal.

Benátska republika mu hneď zdvojnásobila učiteľský plat a ponúkla doživotný kontrakt docenta na Univerzite v Padove. 

Ďalekohľad sa stal okamžitým trhákom. Benátsky sklári začali vyrábať „Galileiho“ šošovky, obchody sa zaplnili ďalekohľadmi a miestne panstvo sa schádzalo na zvoniciach a terasách, kde s radosťou pozorovalo okolité ostrovy a lode.

Galileo, dnes považovaný za „otca vedy“, sa mohol pokojne venovať svojmu štúdiu.

Zaujímavosť č.3

Hovorí sa, že jeden z posledných zvonárov San Marca, ktorý žil v polovici devätnásteho storočia, bol vysoký viac ako dva metre a mal neprimerane veľké ruky.

Jedného dňa si ho všimol riaditeľ benátskeho vedeckého inštitútu. Postava obrovského muža ho zaujala a pomyslel si, že jeho kostra by mohla byť najvzácnejším kúskom anatomických zbierok ústavu. Vedec navrhol chudobnému zvonárovi peknú sumu peňazí, ak mu po smrti zanechá svoje telo.

Zvonár bol prekvapený podivnou požiadavkou, ale nakoniec si povedal: „Prečo nepredať tieto moje chudobné kosti? Som už starý, ale profesor je oveľa starší ako ja: čoskoro zomrie a ak uplynú dva-tri roky, táto dohoda bude určite zabudnutá “.

Po veľkom naliehaní sa teda zvonár písomne zaviazal, že zanechá kostru profesorovi, ktorý mu zaplatil peknú sumu a dodal: „Po Vašej smrti dám kostru do veľkej sklenenej vitríny do ruky jej vložím zvonček a bude strážiť moje zbierky!“

Zvonár bol však presvedčený, že sa to nestane. Poponáhľal sa osláviť ľahko zarobené peniaze a keďže si konečne mohol dopriať veľa dobrého vína, stal sa každodenným hosťom miestnych krčiem.

Neuplynulo veľa času a jedného dňa umrel priamo za stolom s obľúbeným pohárom vína v ruke.

Dnes sa jeho kostra nachádza v prírodovednom múzeu. Povráva sa že zvonár trpezlivo stráži múzeum, ale len do polnoci. Tesne pred polnocou vylezie na zvonicu San Marco a 12krát potiahne lano najväčšieho zvona Maragony (zvonica má ešte ďalšie 4 zvony). Potom sa potuluje ulicami a žobre peniaze, aby si mohol vykúpiť svoje kosti.

Zaujímavosť č.4

Viete, že táto zvonica sa v roku 1902 úplne zrútila?
Ako je to možné?

Počas storočí bola zvonica viac-menej hromozvodom Benátok. Blesky sa do nej triafali jedna radosť. Ak k tomu prirátame pár zemetrasení je jasné, že tento stredoveký mrakodrap potreboval a stále potrebuje odborné opravy. Už od stredoveku má svojho osobného inžiniera – PROTO, ktorého úlohou je kontrolovať stav, plánovať údržbu a opravy zvonice.

V roku 1745 benátsky inžinier Bernardino Zendrini, postavil podporný múr „prilepený“ k pôvodnej stene kamennými klinmi. Základy tohto múru tvoril mramorový odkvap elegantnej budovy Logetta – budova cez ktorú sa vstupuje do zvonice (viď. žltá šípka). Tento podporný múr bol síce postavený z kvalitných materiálov, ale neúprosný čas začal pomaly narúšať vnútornú stenu zvonice.

Koncom 19.storočia PROTO Pietro Saccardi usúdil, že zvonica potrebuje opravy. Začal písať, vypisovať, upozorňovať, že so zvonicou treba čosi robiť.

Smola osudu, že v tom období už neexistovala slobodná Benátska Republika, ktorá by určite zasiahla a zachránila tento skvost, ktorý bol jej pýchou po celé storočia.

Bolo to však obdobie Talianskeho kráľovstva, rozkvet neschopnej byrokracie a tak listy Pietra Saccardiho končili niekde v bludisku nezáujmu, lenivosti, neschopnosti.

Prešlo 10 rokov a situácia sa natoľko zhoršila, že vedenie mesta sa konečne rozhýbalo a bez toho aby konzultovali s protom Pietrom, naplánovali opravu strechy Logetta.

“Šikovní“ predstavitelia mesta zverili prácu ešte “šikovnejším“ majstrom, ktorí sa rozhodli začať opravu strechy odstránením mramorového odkvapu. Lenže ten mramorový odkvap niesol celú váhu podpornej steny!

„Odvážnym odborníkom“ to ale nevadilo. Začali odstraňovať odkvap. Podporný múr ostal visieť na zvonici niekoľko týždňov len vďaka kamenným klinom!

Proto Pietro Saccardi, bol ťažko chorý a nemohol zakročiť, aby zastavil ľudskú hlúposť.

Predstavitelia mesta ho napriek ťažkej chorobe zavolali až keď zistili, že vo vnútornej stene sa vytvorila obrovská trhlina.

Už bolo neskoro, neostalo nič iné len čakať, kedy sa zvonica zrúti.

14.júla 1902 sa zvonica zosypala. Našťastie nepoškodila ani baziliku ani dóžov palác.

Vedenie mesta sa snažilo vykrútiť z vlastnej neschopnosti a uzavreli to tým, že zvonica bola príliš stará a pád nevyhnutný. Nenápadne hodili vinu na staré základy.

Ako sa neskôr zistilo základy boli v perfektnom stave a s pádom zvonice nemali nič spoločné.

Takže dnes to čo môžete obdivovať je len rekonštrukcia pôvodnej krásy.

Ešte jedna vec: celá zvonica bola zničená okrem najväčšieho zvona Maragona … práve ten, ktorý o polnoci chodí zvoniť duch obrovského zvonára…

Ak sa rozhodnete ísť do Benátok, prajem vám krásne polnočné potulky za tajomstvami tohto čarovného mesta a aby sa vám lepšie túlalo, kúpte si sprievodcu Benátkami. Budete pozerať inými očami na Dóžov palác, Chrám Salute alebo stĺpy na pobreží hlavného námestia … žiaden Benátčan by nikdy neprešiel pomedzi ne! Vždy ich obchádzajú 🙂

 

 

Milujem Taliansko, raz do roka dovážam a predávam veľmi kvalitný čerstvý extra panenský olivový olej. Napísala som pre vás podrobného sprievodcu Talianskom: Od Benátok po Assisi a zbierku talianskych receptov: Taliansko na tanieri.

Komentáre