Najfotografovanejšie pobrežie, ktoré svojou krásou súperi asi len s ligúrskym „Le Cinque Terre“.

Rozprestiera sa medzi mestečkami Positano a Vietri sul Mare a dá sa prejsť úžasnou panoramatickou veľmi kľukatou cestou SS163. Je to výnimočná cesta s neuveriteľnými výhľadmi. Pohľady z nej sú tak krásne, že je ťažké sústrediť sa na premávku, ktorá aj mimo sezóny plynie pomalým tempom. Slaná vôňa mora sa mieša s arómou výfukov, ale pri tej kráse všade dookola je to nepodstatná vec.

Ak môžete, vyhnite sa mesiacom júl/august, úzke cesty sú preplnené, neprejazdné a je takmer nemožné nájsť miesto na parkovanie. Rátajte s tým, že parkovanie je tu extrémne drahé, iba ak by ste mali šťastie na zaparkovanie pozdĺž cesty.

 

Olivovy olej

Positano

Myslela som si, že keď prídeme do tohto slávneho mestečka budeme mať pred sebou krásne výhľady na more. Mýlila som sa. Keďže sme zaparkovali hneď na začiatku ulice Pasitea čakali nás nekonečné schody dole do centra. Uličky sú veľmi úzke a výhľady na more si musíte „ukradnúť“ cez dvere nejakého hotela.

 

 

Centrum Positana tvoria uličky prekryté farebnými pergolami zo živých ťahavých kvetov, obchodíky s vyloženým tovarom pripomínajú pestrofarebnú tržnicu. Námestie s kostolom nie je nič zaujímavé, čo by stálo za obdiv, pôsobí cementovo a zanedbane. Radšej sa vyberte na pláž, z ktorej panoráma domčekov, hotelov a víl tvorí dojem pyramídy.

 

 

Na mňa Positano pôsobí malebne skôr z diaľky ako z vnútra mesta. Asi najkrajší pohľad je pri vstupe do mesta v smere od Amalfi. Ak sa vám podarí zaparkovať niekde na štátnej ceste máte vyhraté, pretože pohľad z tejto strany je naozaj očarujúci. Prikladám len obyčajnú fotku z googla a posúďte sami.

 

PS: Strážené parkoviská dole v centre Positana majú veľmi zlé referencie (často nerešpektujú oficiálny cenník, musíte im nechať kľúče a občas sa stane, že auto poškodia). Alternatívou je nájsť si hotel s garážou alebo prísť sem autobusom.

Olivový olej je vypredaný, najbližší dovoz bude v novembri 🫒

Olivovy olej

Z Amalfi do Atrani

 

Amalfi (podľa neho sa volá aj pobrežie) bolo kedysi mocnou námornou republikou. Dnes je to malé očarujúce mestečko, jeho hlavnú ulicu Lorenzo d´Amalfi lemujú malé obchodíky s pestrofarebným tovarom, ale hlavne so všadeprítomnými citrónmi.

Ak by ste sa chceli rýchlo a chutne najesť zájdite si až na koniec ulice do malého bufetu s vyprážanými rybami >> C.I.C.A. (majú bufet aj v >>Positane).

Na námestí Duomo môžete obdivovať katedrálu Sv. Ondreja.

 

 

Amalfi je ako tajomné bludisko, v ktorom úzke biele uličky, takmer tunely, spájajú rôzne domy. Ak si trúfnete vystúpať 400 schodov, sledujte značku cintorína a dostanete sa nad mesto s krásnymi výhľadmi. Prudké schody sa môžu zdať namáhavé, ale keď si všimnete, že všade sú obývané domy, to znamená, že ich obyvatelia musia takto vynášať akýkoľvek nákup (ani si nechcem predstaviť ako vymenia pračku alebo akékoľvek zariadenie v dome). Niekoľko rokov existuje aj výťah z námestia obecného úradu až hore k cintorínu za cenu 4€.

 

 

Chodníkom Salita S. Lorezo del Piano okolo cintorína sa dostanete až do vedľajšieho mestečka Atrani. Atrani na rozdiel od slávneho Amalfi je pokojnejšie a menej navštevované. Objavila som tam vynikajúcu reštauráciu, volá sa síce SAVO, ale varia tam naozaj výborne.


Ravello

Nechcem uberať na malebnosti tohto mestečka, ale čo ma dosť sklamalo, sú neexistujúce výhľady. Chodníky sú „lemované“ vysokými cementovými múrmi a ocitnete sa v akomsi bludisku plnom schodov. Na rozdiel od Amalfi tieto múry netvoria steny domov, ale sú zrejme umelo vytiahnuté do výšky len preto, aby ste nič nevideli ☹.  Hotely a reštaurácie so svojimi terasami si žiarlivo strážia exkluzívne výhľady.

Ak však neváhate zaplatiť si vstupy do víl Rufolo a Cimbrone (6€ a 7€) otvorí sa vám úžasný svet strmých kopcov, malebných terasiek a nekonečného mora.

Olivovy olej
Vila Rufolo

Symbolom mestečka Ravello sú zvonice kostolíka Dell´Anunziata a vidieť ich práve zo záhrady vily, ktorá patrila zámožnej stredovekej rodine Rufolo. Ak sa vám toto meno zdá povedomé, tak áno … jeden z našich olivových olejov sa volá Rufolo a nie je to náhoda 🙂

V XIII. storočí Nicola Rufolo precestoval z amalfského pobrežia na opačný breh Talianska. Uchvátili ho nekonečné olivové háje a tak sa rozhodol postaviť tam opevnenú usadlosť, pestovať olivy a vyrábať olej. Usadlosť počas storočí menila majiteľov, až sa dostala k Michelemu, ktorý produkuje neskutočný olivový olej podmanivej vône a výraznej chuti.

Vráťme sa k samotnej vile. Vstupuje sa do nej cez stredovekú vežu, dlhou alejou sa dostanete do fascinujúceho priestoru (niečo ako átrium/balkón) vytvoreného krásne prepracovanými kamennými stĺpmi maurského slohu.
Vnútorné miestnosti (len zopár ich je sprístupnených) sú prázdne, nezariadené, ale oplatí sa do nich vojsť, pretože výhľady z nich sú naozaj rozprávkové.

V lete sa v jednej zo záhrad organizujú nielen večerné koncerty, ale aj pri východe slnka. Šli by ste na koncert, ktorý začína o 5tej ráno?

 

Veľmi peknou časťou je Sieň rytierov, ktorá bola kedysi dávno prepojená s hlavnou vežou, ale do veže sme sa nedostali, bola zatvorená.

 

Blúdením týmito krásnymi miestami prešli celé hodiny a len čo sme vyšli von, za pár minút sa obloha zatiahla a spustila sa riadna búrka, takže Vilu Cimbrone sme nestihli navštíviť. Možno niekedy nabudúce.

Olivovy olej
Veža Ziro

K tejto veži sa dostanete z malej dedinky Pontone. Pár domčekov, úzke uličky a občas ani neviete či ste niekomu vošli do dvora alebo mu práve kráčate cez záhradu. Žijú tu veľmi milí ľudia, poradia vám ako sa dostať na turistický chodník.

Zaparkovali sme na konci dedinky, kde práve miestny ujo smetiar/záhradník hrabal lístie, konáre a nakladal do typickej trojkolky Apecar. Zdalo sa mi, že sme asi zaparkovali na mieste, kde mu budeme zavadzať, ale veľký výber na parkovanie nebol, tak som sa ho spýtala, či tam môžeme stáť. So širokým úsmevom odpovedal: “Jasné, spokojne tam nechajte auto, veď ja sa tu zajtra vrátim a dokončím to.”

Prechádzka je nenáročná, časť trasy je v tieni voňavých borovíc a výhľady sú úžasné.

Výhľad na Atrani ↓

Cesta Bohov

Najznámejší a určite najkrajší miestny turisticky chodník s výhľadmi, ktoré vám vyrazia dych. Začnite ešte pred poludním z dedinky Agerola, čast Bomerano smerom na Positano, takto budete mať slnko za sebou (prípadne zľava) a pred vami sa bude postupne otvárať panoráma Positana a v pozadí ostrov Capri. Celá trasa je dlhá, môžete sa rozhodnúť či ju absolvujete celú a zídete až do Positana (potom sa musíte vrátiť autobusom alebo taxíkom). My sme prešli asi tretinu dolnou trasou (žltá šípka) a v bode Cisternuolo sme sa vrátili naspäť hornou trasou (biela šípka). Trvalo to asi tak 3 hodiny.

 

Atmosféra nekonečných výhľadov spolu s vôňou mora doslova dobíja baterky a zabudnete aj na únavu.
Ďalšie miesto s výhľadom na Positano, Capri a dokonca aj Vezuv je v okolí vrchu Faito, ale o tom až nabudúce.

Verím, že článok sa Vám páčil, že ste sa dozvedeli niečo nové a zaujímavé 💚🤍❤️

Renáta

 

 

Komentáre