Matera, jaskynné mesto – od hanby až na výslnie

 

Považuje sa za tretie najstaršie mesto na svete. Množstvo prirodzených jaskýň poskytlo domov prvým usadlíkom už pred 9000 rokmi.
Staroveké mestá vždy vznikali pri veľkých riekach alebo jazerách. Matera nie. Nachádza sa v jednej z najsuchších oblastí.
Okrem toho, že vynaliezaví obyvatelia behom tisícročí začali meniť jaskyne na skromné príbytky, vybudovali aj dokonalý systém na zbieranie a rozvádzanie dažďovej vody.

 

Geniálny nápad ako urobiť z dažďovej vody pitnú

Každý dom mal vlastnú nádrž vody, v ktorej chovali úhora. Živil sa drobnými larvami a akýmkoľvek organickým odpadom. Svojim pohybom víril vodu a udržiaval ju takto čistú a pitnú. Pred Vianocami, pekne vykŕmený, skončil ako pochúťka na sviatočnom stole. Nádrž dostala nového úhora a cyklus pokračoval.

 

Staroveká klimatizácia

Jaskynné domy boli zo 70% vyhĺbené do skaly a zvyšné časti domu dostavané v tvare suda. Stropy boli stavané do oblúka s miernym spádom tak, aby v zime slnko vchádzalo cez dvere (často jediný otvor v týchto domoch bez okien) až do najvzdialenejšieho kúta. A naopak, v lete sa lúče slnka dostali len pred dvere. Dom takto zostával príjemne chladný celé leto.

 

 

Sassi di Matera

V preklade Kamene Matery sú najstaršou časťou mesta. Počas storočí sa táto časť rozrástla a rozdelila do troch štvrtí: bohatá Civita s najvyššie položeným kostolom a chudobné štvrte Sasso Barisano, Sasso Caveoso.

V chudobných štvrtiach bývali prevažne drobní roľníci, ktorí každé ráno chodievali obrábať políčka vzdialené aj niekoľko kilometrov, pastieri oviec, zopár pekárov a mäsiarov.
V jaskynných domoch nebola pec. Každá rodina nosila vykysnutý bochník do spoločnej pekárne a aby si každý rozoznal ten svoj, označovali ho buď mandľami alebo železnou pečaťou.
V sobotu bol deň trhov, kde sa predávali dopestované ovocie a zelenina. Po trhoch muži zašli do mäsiarstva, ktoré predávalo už upečenú jahňacinu. S balíčkom mäsa cesta viedla do krčmy, kde si mäso mohli vychutnať za podmienky, že si objednali víno.
Jaskynné domy boli organizované v dvoroch (vicinati). Dvor bol ako veľká terasa, na ktorú ústilo 5-6 domov. Obyvatelia takého dvora boli veľmi súdržní, vzájomne si pomáhali a fungovali ako veľká rodina.
Ako to už býva, najchudobnejšie časti mali najviac obyvateľov…

 

Prečo sa Matera stala hanbou Talianska?

Obyvateľstvo chudobných štvrtí sa počas storočí mnohonásobne rozrástlo a jaskyne sa nedali večne zväčšovať.
V jednom príbytku bývalo aj 10-15 ľudí, k tomu muly, zajace, sliepky, skrátka dom/maštaľ v jednom.
V zadnej časti domu bola vyhĺbená jama, kde skladovali hnoj zmiešaný so slamou. Ten počas zimy dozrieval a uvoľňoval teplo. Je pravda, že žili ako všetci sedliaci v stredoveku, lenže v Matere sa takto žilo až do 50tych rokov minulého storočia!

Taliansky lekár a spisovateľ Carlo Levi to opísal vo svojom románe – Kristus sa zastavil v Eboli (1945).
Jeho slová: „Každá rodina má zvyčajne jednu jaskyňu/miestnosť, v ktorej spia všetci spolu, ľudia aj zvieratá … Videl som deti sediace na schodoch pred dverami, v špine, na pálivom slnku s privretými očami. Ich viečka boli červené a opuchnuté, napadnuté trachómom. Vedel som, že táto infekcia je na juhu rozšírená, ale vidieť to na vlastné oči je niečo úplne iné.
Muchy si sadali na ich choré viečka, ale zdalo sa, že tie deti to ani necítia na vychudnutých tváričkách. Vlasy plné vší a chrást… Zdalo sa mi, že prechádzam mestom kde práve zúri mor…“

Krátko po druhej svetovej vojne sa talianska vláda rozhodla zmeniť túto situáciu. To, že časť obyvateľstva žila na úrovni temného stredoveku bolo naozaj na hanbu pred moderným svetom. Postavili ľuďom nové sídliská a staré jaskynné domy zamurovali.
Mladým sa táto zmena zapáčila, mať tečúcu vodu, teplú sprchu a splachovací záchod bol naozaj luxus. Starí ľudia si však na nový domov nikdy nezvykli.
Talianska vláda následne investovala do renovácie jaskynných domov a po desaťročiach sa do mŕtveho mesta Sassi di Matera postupne začali vracať obyvatelia. Vznikli obchody, kaviarne, penzióny a múzeá.
Je to jeden z mála šťastných príbehov, kde skorumpované Taliansko ukázalo, že ak sa nekradne, dá sa naozaj všetko.

 

Čo vidieť v Matere

Okrem jaskynných domov navštívte aj sugestívne jaskynné kostoly Santa Maria de Idris a San Pietro Barisano.

 

 

V novšej časti mesta nevynechajte inžiniersky skvost: Palombaro lungo – veľkú podzemnú vodnú nádrž. Jej názov pochádza z latinského slova plumbus, čo znamená vodotesný. Steny tejto cisterny boli natierané zmesou pálenej hliny. Palombaro je 14m hlboká, má plochu 350m2 a mohla by „uskladniť“ 3,5milóna litrov vody.
Takže, keď sa budete prechádzať po hlavnom námestí Vittorio Emanuele, vedzte že 3 metre pod vašimi nohami sa nachádza obrovská „studňa“, ktorú si môžete pozrieť a obdivovať pre jej jednoduchú majestátnosť.

 

 

Na výslní

V roku 1993 boli Sassi di Matera zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO a pre rok 2019 bolo mesto Matera vyhlásené európskym mestom kultúry. Ak budete chcieť navštíviť Materu, tento rok je ideálnym, bohatým na kultúrne podujatia, výstavy, koncerty a skvelú gastronómiu.